Komisár Kurt Wallander z juhošvédskeho Ystadu vás v treťom pokračovaní doposiaľ vo švédčine vydanej jedenásťdielnej série (vo veľmi zdarilom českom preklade od Heleny Stiessovej z produkcie Hostu) zavedie do nedávnej minulosti, a to konkrétne do roku 1992, búrlivého ho to roku, kedy sa rozpadalo Československo a z politickej mapy sveta zmizol aj Sovietsky zväz. Okresné mestečko Ystad, pod velením náčelníka Otta Björka ani len netuší, čo sa bude v najbližších dňoch diať…
Kurt práve oslávil štyridsiate štvrté narodeniny a po bežnom obede mu jeho otec, ktorému už tiahne na 80tku oznámil, že si bol, rád ak by prišiel na jeho svadbu… Kurt si najprv myslel, že otec čoby príležitostný maliar a dôchodca sa zbláznil, po krátkej výmene názorov nazlostený zamieri na policajnú stanicu, kde ho čaká jeden zronený otec rodiny a ten mu oznámi, že jeho milovaná manželka, členka metodistickej cirkvi a realitná maklérka Louisa Akerblomová bez stopy zmizla pri rutinnej ohliadke nehnuteľností… Kurt si spočiatku myslí, že ide o bežné zmiznutie a že nezvestná Luisa sa čoskoro nájde a vráti domov… Avšak…
Mankell vás ani tentoraz nenechá na 528 stranách knihy, ktorá sa číta jedným dychom, na pochybách, že je rodený rozprávač, vynikajúci znalec policajných praktík, odborník na švédske a africké reálie, v mierne ironickom podtóne, ako sme už zvyknutý z jeho predchádzajúcich príbehov o Kurtovi Wallanderovi, ktoré vyšli v češtine alebo slovenčine.
Vyšetrovanie zdanlivo banálneho zmiznutia Louisy Akerblomovej nás v rýchlom slede dejovo prenesie až o pár tisíc kilometrov južnejšie a to do juhoafrického Kapského Mesta, kde úradujúci prezident Frederik de Klerk, po prepustení vodcu Afrického národného kongresu Nelsona Mandelu, má hlavu v smútku, lebo vlna rasového násilia sa začína vládnucej belošskej menšine vymykať s pod kontroly.
Tento prípad komisára Wallandera je predsa len v niečom iný a to najmä v tom, že nejde o čistý detektívny príbeh, ale o možné načrtnutie alternatívneho dejinného vývoja s jasnou otázkou, čo by sa stalo keby…? Aby som neprezradil kompletnú dejovú líniu, kde sa mihnú bývalí a súčasní príslušníci práve rozpustenej KGB, nájomní vrahovia z JAR, ktorí urobia z mierumilovného mestečka Ystad a jeho okolia doslovne krvavú paseku, a to takú že Kurtovi kolegovia Svedberg a Martinsson nebudú vedieť vlastne vedieť, či kto je ten dobrý a kto zlý v tomto príbehu. Kurt bude chvíľku postavený mimo službu a ako vždy bude veľa vecí riešiť tým svojím originálnym spôsobom na vlastnú päsť, z čoho si bude jeho šéf Björk trhať vlasy…
Bílá lvice, dopísaná v júni 1993 v mozambickom Mapute rozhodne nie je ľahké čítanie (medzi riadkami je vyjadrený autorov jasný sociálno-kritický postoj na súčasnú „šťastnú“ švédsku spoločnosť), treba si preto oprášiť školské vedomosti o apartheide, o tom z akého dôvodu bol Africký národný kongres zakázaný, kto sú Búrovia v JAR, prečo bývalí agenti KGB tak radi vyhľadávali útočisko v škandinávskych krajinách… a množstvo iných údajov, o ktorých autor predpokladá že sú notoricky známe.
Mankell vás v tomto treťom detektívnom-politicko-špionážnom prípade Kurta Wallandera pripúta do kresla a od knižky sa rozhodne neodtrhnete, do poslednej chvíle nebude jasné že… či Kurt stihne otcovu svadbu… alebo…
Originál: Den vita lejoninnan, 1993
Překlad: Helena Stiessová
Vydal: Host, Brno 2014
526 str.
