Koncom októbra 2022 zočil svetlo sveta v nakladateľstve Argo nový detektívno-historický román od známeho prekladateľa a literáta Jindřicha Vaceka.
Jeho meno nie je českým a slovenským čitateľom neznáme práve naopak, pán Vacek je filológ a je vyhľadávaný predovšetkým, ako prekladateľ odbornej literatúry a náročnejšej beletrie. Prekladá z francúzštiny, hebrejčiny a ďalších jazykov, pracuje ako redaktor v nakladateľstve Argo. Autor sa tiež preslávil prekladmi izraelského autora detektívnych románov Drora Mišaniho (česky vyšli: Případ pohřešovaného, Argo 2016 a pokračovanie pod názvom: Možné násilí, Argo 2018).
Minulý rok vyšli vo vydavateľstve Academia autorove autobiografické spomienky pod názvom: „Všechny moje toulky. Lužice, Ceauseskovo Rumunsko a další“, v ktorých pán Vacek prejavil obdivuhodný jemnocit pre vykreslenie detailov jeho neľahkého životného osudu. Interesantné až pitoreskné boli opisy jeho 12 ročného pôsobenia v metropole nazývanej svojho času „Paríž Východu“, ktoré sa dnešnej mladej generácie môžu zdať tak neskutočné, ako by boli z úplne iného sveta (elektrina ide dve hodiny denne a chleba je v obchodoch k dostaniu iba v párne dni). Aj o tom bol každodenný život v krajinách bývalého východného bloku.
Ak ste si mysleli, že o nešťastnej prvej a zároveň poslednej plavbe legendárneho parníka spoločnosti White Star Line viete úplne všetko, tak ste na veľkom omyle. Je síce pravda, že o Titanicu bolo napísaných stovky kníh, natočených nespočetne veľa filmov. Z nich najznámejší „Oskarmi“ ovenčený Cameronov asi pozná každý z Vás. Vacek sa však pokúsil umne pohrať s čitateľmi a navodil tak dojem, ako keby ste spolu s dvoma hlavnými hrdinami – (detektívom Robertom Sandersom a jeho dvojkou – bádateľom a cestovateľom a Johnom Cedrikom s neobvyklou záľubou – skúmať manželské vzťahy domorodých kmeňov) ocitli na palube prvej triedy a prežívali s nimi každý ich krok.
Ak sa hovorí, že Cameron vystihol na filmovom plátne atmosféru 5tich osudových dní Titanicu úplne vierohodne, tak to isté sa podarilo v knižnej podobe práve Jindřichovi Vacekovi.
Tento nás postupne uvádza do deja, v ktorom sa miešajú reálne postavy cestujúce na „nepotopiteľnej“ lodi a tiež postavy fiktívne. Práve pri vykresľovaní postáv a ich charakterov sa prejavuje autorov povestný zmysel pre každučký, čo i len najmenší detail. Dialógy sú vyšperkované, postavy vystupujúce v deji sú skutočne na knižných stránkach oživnuté osoby skutočných ľudí z mäsa a kostí.
Treba sa preto pohodlne usadiť do kresla a začať horúčkovito uvažovať, pretože autorovi nejde o obyčajné vykreslenie plavby a všetkého, čo sa počas nej udialo, ale najmä do najmenších podrobností zachytené detektívno-úvahové pátranie po domnelom vrahovi troch policajtov z Long Meadows, ktorým je pravdepodobne Ír cestujúci sám prvou triedou na osudovej lodi.
Kto je oným neznámym vrahom, tak umne sa v útrobách luxusnej lode skrývajúcim pred bdelými očami dvoch pátračov? Čas sa, ale neúprosne kráti a Titanic sa práve vysokou rýchlosťou rúti do oblasti plávajúcich ľadových krýh. Hmla a dej románu zhustnú do odtieňu bledosivého oparu vznášajúceho sa nad majestátnym parníkom a popri tom stále pribúdajú nové a nové otázniky.
Vacekov román budete čítať doslovne jedným dychom a do poslednej stránky budete na vážkach s úvahou, že kto je vlastne v tomto príbehu onen vrah a kto reálny vyšetrovateľ? Zámerne nechcem čitateľom prezrádzať dejovú zápletku, aby tak nebol ochudobnený o skvelý literárny skvost, akých je na českom a slovenskom knižnom trhu veľmi málo. Román pohybujúci sa na pomedzí skutočného historického príbehu s detektívnou zápletkou a pútavým rozprávaním viacerých odlišných na seba postupne nadväzujúcich dejových línií si vyžaduje veľkú čitateľskú pozornosť. Ten je za ňu po zásluhe odmenený v podobe famózneho literárneho zážitku, ktorá ho donúti znovu a znovu sa zamýšľať, či sa už teraz po prečítaní tohto románu kruh skutočne uzatvoril a o Titanicu je nateraz už všetko vypovedané? No….
Prednedávnom som naďabil na túto informáciu, za ktorej hodnovernosť síce neručím, ale stojí za krátke zamyslenie: Traduje sa, že na Titanicu sa objavila mačka Jenny s jej mačiatkami, o ktorých údele však kolujú rôzne príbehy. Jeden hovorí, že Jenny mačiatka vrhla v prístave Southampton a nalodila sa s nimi na Titanic. Podľa istej pamätníčky sa táto mačka často vyskytovala v lodnej kuchyni. Mačka však s mačiatkami neprežili. Avšak druhý príbeh a pravdepodobne reálnejší hovorí o tom, že mačka sa na palube vyskytla počas plavby z Írska, kde bola loď zostrojená, do Anglicka. Tam si ju údajne všimlo viacero svedkov, ktorí videli, ako vynáša svoje mačiatka na mólo na lavičku a do New Yorku už necestovala. Istý Jim, ktorú ju pozorne sledoval poznamenal: „Tá mačka niečo vie“.
Nakladatel: Argo, 2022
Ilustrace: Libuše Vendlová
216 str.
