V roku 2019 vyšlo vo vydavateľstve Práh druhé pokračovanie kriminálnych prípadov kapitána Victora Costu pod názvom „Teritoria“. Prvý diel pod názvom Code 93 vyšiel v českom preklade v roku 2018 a stal sa zaslúžene knižným bestsellerom.
Autor, Olivier Norek, narodený v roku 1975 v minulosti pracoval ako dobrovoľník v mnohých humanitárnych misiách v zahraničí a neskôr nastúpil do služieb francúzskej polície. Momentálne pôsobí ako vyšetrovateľ kriminálnej polície v parížskom departemente Seine-Saint-Denis (pod kódovým označením 93).
Newyorský Bronx, Mosteský Chánov a Košický Luník IX sú pre každého z nás symbolom biedy, označením geta, kde žijú prevažne asociáli a bežný človek sa na míle takýmto lokalitám vyhne. Nejde tam ani za bieleho dňa, lebo kto vie, aká nečakaná ujma by sa mu mohla v týchto lokalitách prihodiť?
Presne rovnaké prirovnanie patrí aj pre neslávne známy parížsky department Saint Denis, ktorý je známy gotickou katedrálou a kryptou, kde sú pochovaní francúzski králi. Tým sa pozitívny súpis vecí o tejto štvrti žiaľ končí, pretože pre väčšinu Francúzov predstavuje tento departement s kódovým označením 93 jasnú stopku a kontrolka sa každému slušnému Parížanovi pri jej spomenutí rozbliká na červenú. Sem sa totiž nechodí, nejazdí, ani keď človek musí.
Kriminalita, povestná sídlisková šeď, dílovanie drog, neustále problémy s rušením nočného kľudu – to je presný obraz Saint Denisu, štvrte, kde sa nasťahovali a žijú v nej v prevažnej väčšine prisťahovalci zo všetkých kútov sveta. Niektorí predstavujú už tretiu generáciu a narodili sa vo Francúzsku. Mentalitu a návyky však výrazne nezmenili a novým podmienkam sa neprispôsobili.
Ak sa Vám doteraz pri pozeraní večerných správ zdali horiace autá na predmestiach Paríža, vyrabované obchody a policajné eskorty po zuby ozbrojené vodnými delami a projektilmi bojujúce o každú piať na hony vzdialené realite, tak po prečítaní vynikajúceho kriminálneho románu „Teritoria“ zmeníte veľmi rýchlo obvyklý názor.
Norek má osobitý štýl písania a preklad Tomáša Kybala je veľmi vydarený. Žiadne predstavovanie postáv, zbytočné kudrlinky, opisy krajiny – rovno po hlave sa vnoríte do deja, do štvrte s kódovým označením 93, kde sa na prvý pohľad zdá ako keby sa tu koncentrovalo všemocné zlo. Kladné postavy tu hľadajte s mikroskopom, okrem hlavného hrdinu Victora Costu, ktorého metódy sú všetkým, len nie ortodoxným pátraním, až po dôchodcov, ktorí majú vo svojich bytoch ukryté kilogramy balíkov hašiša. (…). Aj samotná starostka departementu 93, je stelesneným všetkého negatívneho, intriguje, marí vyšetrovanie, sama zamestnáva na magistráte drogových dílerov, ktorí jej výdatne pomáhajú financovať práve prebiehajúcu volebnú kampaň. Veru kapitán Costa a jeho tím stoja pred neľahkou úlohou, rozpliesť pavučinu lží a prekúsať sa doslovne až na kosť s cieľom nájsť povestné šedé eminencie, ktoré za tým všetkým stoja a ťahajú povestné nitky v úzadí.
Teritoria veru nie je ľahký román, ktorý sa zároveň ale nedá odložiť. Je veľmi silno návykový. S každou prečítanou stranou sa ale natíska jedna zásadná otázka: ak je tento krimi román napísaný podľa skutočných udalostí a iba mierne upravený aká je skutočná realita na predmestiach Paríža? Autor nikoho nenecháva na pochybách, že mu je kriminalistická práca blízka, pozná zaužívané postupy a čitateľ je doslovne ponorený do deja a dúfa, že sa to všetko môže skončiť aj normálnym happy-endom. Ale to by sa dej románu nesmel odohrávať v departemente Saint Denis, však áno.
Štýl písania Olivera Noreka nebude možno niekomu vyhovovať, pretože Victor Costa nie je žiadny Hercule Poirot, povestné malé šedé bunky nie sú jeho hlavnou prednosťou. To ale nemení nič na tom, že román je písaný neskutočne precízne a umožňuje tak českému a slovenskému čitateľovi nahliadnuť do zákulisia a porovnať vyšetrovacie metódy francúzskej polície s tými, ktoré sa využívajú u nás. Osobitný región si žiada zvláštny prístup a preto sa v knihe hojne využívajú prepadové policajné komandá, strieľa sa ostrými nábojmi bez varovného signálu a horiace barikády sa prekonávajú zásadne pomocou obrnených transportérov.
Časť čitateľov bude Victora Costu milovať a tá istá časť zatracovať. Je to typický policajt samotár, ak sa má urobiť rýchly zásah, treba ho realizovať vždy bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora, podľa „costovských pravidiel“. Je však vysoko pravdepodobné, že ak by sa postupovalo v tejto štvrti a tomto skvelom románe presne podľa zošnurovaných pravidiel, tak by neprišlo k odhaleniu žiadneho páchateľa a povestná byrokracia by všetko odsunula do stratena.
Ešte dlho po odložení tohto krimi románu budete premýšľať, či si obyvatelia žijúci v departemente Saint Denis môžu za svoj osud sami alebo sa iba narodili v nesprávnom čase na úplne nesprávnom mieste? Ak by mali iné podmienky na život, venovali by sa namiesto dílovania drog, vykrádaniu obchodov, vraždám na objednávku iným „bohumilým činnostiam?“. Môže za to štedrá prisťahovalecká politika krajiny galského kohúta, ktorá pripustila vytvorenie čisto prisťahovaleckých get, kde sa uchýlili všetci títo ľudkovia, ktorí sa necítia Francúzmi a sú odsunutí na okraj spoločnosti?
Kde potom končia všetky tie štedré európske dotačné programy na integráciu prisťahovalcov vo Francúzsku? Dostávajú sa stovky tisíc eur do tých správnych rúk alebo sa úplne minú účinkom?
Aj tieto otázky sa medzi riadkami z tohto kriminálneho románu, ktorý je zároveň aj ostrou kritikou „sociálneho štátu“ derú na povrch. Oliver Norek necháva túto rečnícku otázku nezodpovedanú a jeho hlavný hrdina sa na konci románu sám seba pýta, či vlastne chytili skutočných páchateľov a oni povestní tajomní vysokopostavení v pozadí vyviazli zase raz bez trestu? Zostáva tešiť sa na preklad tretieho pokračovanie príbehov z 93 okrsku, ktoré vyšlo v origináli pod názvom „Surtensions“ a získalo cenu ako najlepšia európska detektívka roku 2017.
Nakladatel: Práh
Překlad: Tomáš Kybal
288 str.
