V poradí už ôsme pokračovanie kriminálnych príbehov Carla Mørcka a jeho nekonvenčných spolupracovníkov /tajomného arabského asistenta Asada a rozdvojenej osobnosti v podobe Rose/, z oddelenia Q, ktoré sa zaoberá prachom zabudnutými prípadmi vyšlo septembri 2014 v HOST — vydavatelství, s. r. o. v skvelom preklade Kristíny Václavů. V novembri minulého roka uzrel svetlo sveta ďalší román z pera tohto dánskeho autora, ktorý v minulosti pôsobil ako novinár a vydavateľ.
Olsen je skutočným majstrom v písaní detektívnych a politických thrillerov, o čom Vás opäť presvedčí na úctyhodných 526 stranách, že severské krimi je na vzostupe a patrí k absolútnej špičke, čo môže tento žáner ponúknuť českému a slovenskému čitateľovi.
Autor sa v poslednom detektívnom príbehu zameral na viaceré problémy, ktoré trápia súčasnú dánsku aj európsku spoločnosť a síce na nelegálnu migráciu, spojenú so stále rastúcimi obavami z možného prenikania teroristov do EÚ, ktorí sa skrývajú pod falošnou identitou a ich jediný cieľ po preplávaní Stredozemného mora je šíriť strach a teror medzi „bezvercami“.
Druhým problémom, na ktorý sa Jussi zameral, sa čoraz častejšie vyskytuje v modernej uponáhľanej kapitalistickej spoločnosti, kde je honba za kariérou a peniazmi uprednostňovaná na úrok rodinných vzťahov, čo vedie k čoraz častejším rozpadom rodín a vzájomnému odcudzovaniu pokrvných rodinných príslušníkov. Následne častokrát dochádza k tragickým situáciám, keď v dôsledku toho, že rodičia nemajú čas na výchovu svojich ratolestí, tieto potom trávia stovky hodín vo virtuálnom svete nad hernými konzolami, až to môže viesť k tomu, že slabý jedinec podľahne vábeniu a rozhodne sa konať na vlastnú päsť, mysliac si, že virtuálne strieľanie a vraždenie v samurajskom štýle sa dá uplatniť aj v hlavnej metropole Dánska – Kodani.
A aby toho nebolo málo, na každej stránke, ktorú budeme hltať (pretože spočiatku zdanlivo nesúvisiace dejové línie sa postupom času prepoja a to tak, že nesmierne akčný dej nás stále núti neodložiť tento skvelý román ani na chvíľku), sa dozvieme, že Asad v skutočnosti nikdy nebol tým za koho sa vydával a postupne sa dozvedáme nové fakty (ktoré boli v prechádzajúcich románoch naznačované), kto sa vlastne skrýva za fasádou toho milého arabského chlapca, ktorý si hovorí, že je iba najbližší Carlov spolupracovník. V tomto románe je všetko naopak, a ak ste si mysleli, že Vás Olsen už nemôže ničím prekvapiť tak ste boli doposiaľ na veľkom omyle. Len tak mimochodom, tým zlým je v 8-mičke iracký terorista Ghálib, ktorý je v mene všemocného Aláha ochotný len tak z plezíru zrovnať polovičku Berlína so zemou a čo je ešte horšie on má nevybavené účty práve s našim starým známym Carlovým spolupracovníkom Asadom.
Dej sa začína – ako už v týchto románom býva – úplne nevinne. Na cyperskej pláži Ayia Napa vyplaví jedna z mnohých prílivových vĺn sýrsku ženu, ktorá sa snažila silou mocou dostať do vysnívanej Európy, ale žiaľ sa jej to ako mnohým pred ňou nepodarilo. Koroner skonštatuje smrť utopením. Žiadne vyšetrovanie sa nevedie, veď je to iba obyčajná Sýrčanka. Na mieste je ako to už býva zvykom, úplnou náhodou španielsky novinár, ktorý tesne predtým ako ju prikryjú plachtou, ju stihne cvaknúť do jedných menej významných bulvárnych novín – žiaľ nikto z prítomných preživších nevie jej meno a tak dostane ceduľku s nápisom „2117“ – pre niekoho iba obyčajné štatistické číslo v smutnej cyperskej kronike tých, ktorým sa to tentoraz „nepodarilo“, ale práve táto dalo by sa povedať nešťastná momentka dá do pohybu také sily, že Asad, Carl navrátivšia Rose a nemecká tajná služba BND budú mať čo robiť, aby zabránili najväčšiemu teroristickému útoku v dejinách. A čas sa kráti…
Aj v tomto románe dominuje autorove silné sociálne cítenie a z románu na každej stránke doslovne „kričí“ kritika západného konzumného sveta. Jussi tu bez pozlátka nastavuje zrkadlo súčasnej konzumnej dánskej modernej spoločnosti, najmä jej antagonistický vzťah k prisťahovalcom a necháva doslovne čitateľa brodiť sa bahnom dánskej spoločnosti, kde sú absolventi elitných škôl vždy zvýhodňovaní, ale obyčajný občan ťahá spravidla vždy za kratší koniec a spravodlivosť je síce slepá, ale …
Aj v poslednom románe dominuje stále aktuálny príslovečný sarkastický humor à la výmena názorov medzi hlavnými predstaviteľmi, neskutočné stupňovanie napätia, super rýchle akčné striedanie viacerých dejových línií. A samozrejme, ako čerešnička na torte nechýba ani tradičné nečakané rozuzlenie (ak nemáš kľúče od domu použi na otvorenie zamknutých dverí naštartované služobné auto, ale predtým sa presvedč, či máš zapnuté airbagy), pretože nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Ak teda máte radi mierne chladivé severské príbehy a obľúbili ste si hlavné postavy z oddelenia Q, od tejto knihy určite neodtrhnete zrak a budete prinútení hltať stránku za stránkou, pretože Olsen je extrémne návykový. Zostáva iba dúfať, že nové pokračovanie prípadov Carla Mørcka vyjde v českom preklade v čo najkratšej dobe a že avizované magické číslo „10 románov a dosť“ je iba jednou z ďalších novinárskych kačíc, ktorými je internet v poslednej dobe neskutočne zasýtený. 😊 A myslím, že aj slávny autor bondoviek Ian Fleming, by bledol závisťou nad záverečnou replikou, ktorá uzatvára majstrovsky napísaný román: „Je přesně 21.17. A zatýkam tě“. Veru všetko je do puntíku presne tak, ako má byť.
