V októbri 2019 vydalo vydavateľstvo Dog Trail detektívny thriller od českého spisovateľa a scenáristu Josefa (Habasa) Urbana, ktorý je českým a slovenským čitateľom známy ako autor kníh Habermannův mlýn a 7 dní hříchu, ktoré boli úspešne sfilmované. Predhovor ku knihe napísal svetoznámy filmový režisér srbského pôvodu Emir Kosturica, ktorému ostal po prečítaní tohto skvelého thrilleru pocit podobný tomu, ako keď dopočúval ikonickú skladbu hudobnej skupiny Doors – The End.
Vo svojom najnovšom románe autor zameral svoju pozornosť na doposiaľ neobjasnený prípad troch českých turistov, ktorý takmer bez stopy zmizli na severe Albánska v Prekliatych horách (pohorie Prokletije). Román je napísaný sviežim neotrelým štýlom a napätie v ňom postupne narastá s každou ďalšou prečítanou stránkou. Jemné zimoriavky Vám budú naskakovať pri opise posledných chvíľ trojice študentov aj pri opisoch pustej a nehostinnej albánskej krajiny, ktorá akoby sama vysielala silný signál: cudzinci nie ste tu vítaní, nič dobré Vás tu nečaká. Urban podľa svojich vlastných slov podnikol päť výprav a osobne navštívil Krajinu orlov – alebo inak Republika e Shqipërisë a vydal sa peši po stopách Lenky, Jana a Michala.
Ešte dnes veľké množstvo ľudí zamrazí pri pohľade na plápolajúcu červeno čiernu vlajku s typickým orlom. Albánsko malo prezývku tajuplný štát a to aj z dôvodu, že bolo počas obdobia studenej vojny pod nadvládou komunistického fanatika Envera Hodžu uzatvorenou krajinou. (do ktorej nemierili žiadni turisti). Štát sa doslovne uzatvoril a bol proti všetkým – dalo by sa povedať, že Hodža mal problém s Moskvou aj Washingtonom zároveň. Zaostalá poľnohospodárska krajina bola úplne izolovaná a po vystúpení z Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa začala pripravovať na možnú vojnu so svojimi dovtedy najbližšími spojencami. Paranoidný Hodža sa podujal na gigantický plán a doslovne spravil z krajiny orlov – krajinu bunkrov a tunelov. Po celom území bola plánovaná výstavba až 221.143 železobetónových bunkrov, nakoniec sa počet dostal „len“ na 173.271 kusov. (…) Neskromne môžeme skonštatovať, že každý 11. obyvateľ Albánska vlastnil jeden jednomiestny alebo dvojmiestny bunker. Počas výstavby, ktorá trvala 8 rokov, sa v priemere postavilo niečo cez 21.000 bunkrov ročne. Po páde komunistického režimu sa krajina začala postupne otvárať svetu a objavili sa aj staré neduhy tohto neslovanského štátu – krvná pomsta, drogoví díleri, pašovanie zbraní, obchod s ľuďmi a v neposlednom rade podnecovanie konfliktov v susednom Kosove, ktorého samozvaná armáda UCK (mohli by sme skôr povedať teroristická organizácia) bola výdatne finančne podporovaná najmä zo strany Albánska. Začali sa otvárať staré rany a krivdy a ožila aj myšlienka na vytvorenie Veľkého Albánska. Preto nečudo, že cestovať v 90tych rokoch do tejto lokality bolo vždy riskantným krokom.
11. septembra 2001 keď skupina teroristov z Al-Káidy podnikla sériu teroristických útokov na budovy v New Yorku a Washingtone sa zraky celého sveta upierali práve sem. Ale práve v tento deň sa začala v Čechách odvíjať dráma, ktorá nemá dodnes jasný koniec a rozuzlenie. Jedna z trojice študentov, o ktorých román pojednáva, Lenka Tučková sa mala vrátiť domov práve 10teho septembra 2001. Márne ju ale rodičia čakali, neozvala sa a nedala o sebe vôbec vedieť. Taktiež rodičia Jana a Michala Pavelkových márne čakali na príchod svojich dvoch synov, ktorí mali byť spolu s Lenkou na výlete v Rumunsku. Tak to všetci doma povedali, aby sa ich najbližší nebáli – pretože skutočný cieľ ich cesty bolo Prekliate pohorie na hraniciach s Čiernou Horou a vojnou zmietaného Kosova. Začalo horúčkovité pátranie, ktoré podľa tvrdenia policajného prezídia ČR naďalej pokračuje, ale tomuto vyjadreniu asi verí málokto. Čo si má človek myslieť o zdravotnej a sociálnej poisťovni, ktoré obe vymáhali dlhy na poistnom plnení, vzniknuté po zmiznutí dcéry Lenky Tučkovej od jej rodičov? Zúfalí rodičia urobili jediný možný krok, aby sa vyhli exekučnému konaniu a síce vyhlásili svoju dcéru za mŕtvu. Jednou z najväčších tragédií je, keď rodič prežije svoje dieťa, ale ešte väčšou ranou je, ak musí urobiť krok, ktorý ako keby znamenal, že boj je už prehratý a zmieril sa s tým, že sa im milovaná osoba už nikdy nevráti.
Urban vo svojom dychvyražajúcom románe predostiera jednu verziu, ktorá sa mu zdá najpravdepodobnejšia a ktorú mu prerozprával istý muž v bohom zabudnutej dedinke na severe Albánska a síce, že trojica mladých študentov, ktorí mali život pred sebou sa stali obeťou v najšpinavšom biznise na svete, ktorí nepozná zľutovanie s nikým – a síce v obchode s ľudskými orgánmi. Práve kosovskú a albánsku mafiu Albáncov zaujímajú len orgány, ktoré sa dajú speňažiť. Toto tvrdí bývalá žalobkyňa medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (v skratke ICTY) prokurátorka Carla del Ponteová, ktorá vo svojej spomienkovej knihe Lov: ja a vojnoví zločinci písala o tom, že v roku 1999 mali byť unesení z Kosova tri stovky mladých Srbov, ktorí boli postupne „rozobratí“ na orgány. Všetko sa to dialo pod hlavičkou neslávne známej UCK. Ako ale potvrdil srbský prokurátor pre vojnové zločiny Vladimir Vukčevič, medzi unesenými neboli iba „domáci“ ale množstvo cudzincov, hlavne Rusov a tiež hovoril o trojici Čechov. Všetci vraj skončili v tzv. Žltom dome v albánskom Bureli. Tu mali špecialisti najatí vtedajšou Kosovskou oslobodzovacou armádou (UCK) zajatcom v špeciálnej pitevni odobrať obličky, pečeň a srdce a nedobrovoľných darcov následne povraždiť, aby takto zamietli všetky stopy. Orgány potom podľa Vukčeviča mierili na Západ i Východ a to najmä do Turecka a Saudskej Arábie.
Neexistujú síce priame a explicitné dôkazy pre potvrdenie tejto verzie a román je z veľkej časti fikciou, ale sám autor si v daždi a hmle ukrytý v zrube pod hrebeňom vrcholu Zla Kolata, (názov asi nie je potrebné prekladať), (ktorý je mimochodom najvyšším vrcholom Čiernej Hory) v pohorí Prokletije, blízko obce Valbone, kladie nástojčivo rečnícku otázku: Jeden z nich by teoreticky ešte mohol spadnúť do priepasti, ale všetci traja naraz?
Tento doposiaľ neobjasnený prípad troch zmiznutých mladých ľudí otvoril staré rany a pripomenul nešťastný prípad z roku 2015, kedy albánski mafiáni zastrelili a okradli dvoch českých turistov pri meste Skadar. Útočníci auto s turistami zhodili zo skaly a snažili sa to celé nafingovať ako autonehodu. Podľa vtedajšieho vyjadrenia albánskeho ministerstva zahraničných vecí ide o ojedinelý prípad, ktorý nemal v krajine obdobu. Je tomu ale skutočne tak? V tlači sa neustále objavujú staronové prípady zmiznutých ľudí v tejto napohľad bezpečnej krajine. Vrah bol ale v tomto prípade vypátraný a odsúdený.
Preto aj dlho po odložení tohto skvelého thrilleru do poličky v knižnici sa budú vynárať v mysli otázniky o tom, že niekoľko stoviek kilometrov od našich hraníc sa môže obyčajný výlet do hôr zmeniť na boj o holý život a všetko čo bolo doposiaľ idylické a krásne sa úplne pretočí a zmení Vás to na nepoznanie. A to iba za predpokladu, že sa ubránite a budete môcť o tom niekomu povedať.
Tí z Vás, ktorí ako ja radi pátrajú a nechcú sa zmieriť s príbehom s otvoreným koncom odporúčam webové stránky https://navratdovalbone.cz/ kde sa budú postupne publikovať nové dokumenty k tomuto neobjasnenému prípadu. Pevne dúfam, že sa raz odhalí skutočná pravda a rodičia týchto troch študentov sa dozvedia, čo sa pod vrcholom nevyspytateľnej Zlej Kolaty v auguste 2001 skutočne stalo…
Nakladatel: The Dog Trail Publisher
252 str.
